Elektronická fakturácia v Európe: Vplyv analyzovaný v novej správe EÚ

Európska komisia uverejnila správu o elektronickej fakturácii v Európe, v ktorej analyzuje vplyv politiky elektronickej fakturácie a jej prijatie na základe smernice 2014/55/EÚ, ktorá má významný dosah.

Správa o vplyve smernice 2014/55/EÚ na vnútorný trh a na zavádzanie elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní, uverejnená 19. februára 2024, sumarizuje stav elektronickej fakturácie v regióne a poskytuje informácie o pokroku, poznatkoch a výzvach v oblasti harmonizácie obchodu a podpory digitálnej transformácie v celej Európe.

Bola vykonaná analýzou údajov a konzultáciami so zainteresovanými stranami, vrátane národných orgánov, malých a stredných podnikov, veľkých podnikov a odborníkov z daného odvetvia. Zahŕňala externú štúdiu, terénny výskum prostredníctvom prieskumov, rozhovorov a prípadových štúdií v rôznych krajinách. Tu sú kľúčové zistenia.

Napriek viacerým výzvam opísaným v správe sa dospelo k záveru, že Európska únia podnikla významné kroky smerom k modernizácii procesov verejného obstarávania, s osobitným dôrazom na zavedenie elektronických faktúr.

Smernica 2014/55/EÚ bola míľnikom, ktorého cieľom bolo odstrániť prekážky vnútorného trhu a prekážky, s ktorými sa podniky stretávajú v dôsledku rôznych vnútroštátnych pravidiel a noriem v oblasti elektronickej fakturácie. Vplyv smernice bol pozitívny a znamenal krok vpred v oblasti cezhraničnej interoperability a väčšieho využívania elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní.

Bol tiež ocenený za prínos k medzinárodnému pokroku a podporu globálnej interoperability. Tento úspech podčiarkuje široké prijatie rámca interoperability Peppol mimo Európskej únie, v krajinách ako Austrália, Japonsko, Malajzia, Nový Zéland a Singapur, čím sa rozširuje rozsah a vplyv smernice.

Smernica úzko súvisí s legislatívnymi návrhmi Európskej komisie z roku 2022 týkajúcimi sa DPH v digitálnom veku (ViDA), ktoré zdôrazňujú dôležitosť elektronickej fakturácie. Cieľom týchto návrhov je aktualizovať rámec EÚ v oblasti DPH s cieľom riešiť problémy vyplývajúce z digitálnej ekonomiky a zjednodušiť procesy DPH zavedením jednotnej registrácie DPH, čím sa eliminuje potreba viacerých registrácií v rámci EÚ. Okrem toho sa plánuje zaviesť mechanizmus podávania správ o DPH pre cezhraničné transakcie v EÚ, ktorý sa bude opierať o elektronickú fakturáciu a európsku normu. Krajiny EÚ, ktoré chcú zaviesť systém podávania správ o DPH pre domáce transakcie, budú musieť takisto používať elektronickú fakturáciu. Návrhy obsahujú smernicu, podľa ktorej sa elektronická fakturácia stane štandardnou metódou fakturácie do januára 2028.

Jedným z hlavných cieľov smernice bolo zabezpečiť interoperabilitu elektronických faktúr v celej EÚ. To sa dosiahlo tým, že sa všetkým verejným obstarávateľom uložila povinnosť prijímať elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou pre elektronické faktúry. Toto opatrenie nielenže zlepšilo interoperabilitu, ale viedlo aj k významnému nárastu využívania elektronického fakturovania. Správa konštatuje, že harmonizáciou technických požiadaviek a noriem EÚ účinne zabránila ďalšej fragmentácii vnútorného trhu a zabezpečila, že transakcie medzi členskými štátmi sú zjednodušené a menej zaťažujúce.

V roku 2008 vládne agentúry v 11 členských štátoch iniciovali projekt Pan-European Public Procurement On-Line (neskôr premenovaný na Peppol), financovaný EÚ, s cieľom uľahčiť cezhraničné elektronické obstarávanie, pričom vychádzali z práce Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN). V súčasnosti je riadený neziskovou organizáciou OpenPeppol a poskytuje súbor technických špecifikácií, ktoré je možné implementovať do existujúcich riešení elektronického obstarávania, aby boli interoperabilné, a vyvinul sa do siete prístupových bodov na výmenu elektronických obchodných správ, vrátane elektronických faktúr.

Vytvorenie Peppol, európskeho štandardu pre elektronickú fakturáciu, uľahčilo interoperabilitu na sémantickej aj syntaktickej úrovni. To znamená, že informácie obsiahnuté v elektronických faktúrach môžu byť pochopené a spracované konzistentne v rôznych systémoch a krajinách v rámci EÚ. Implementácia smernice však odhalila, že dosiahnutie plnej interoperability si vyžaduje aj riešenie problémov na úrovni prenosu. Tento aspekt zostáva kľúčovým prvkom pre plynulú výmenu elektronických faktúr cez hranice.

Smernica predpokladala výrazné zvýšenie využívania elektronickej fakturácie, najmä v rámci vzťahov medzi podnikmi a verejnou správou (B2G); využívanie elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní sa výrazne zvýšilo, a to z 10 % v roku 2013 na 32 % v roku 2020.

Očakávalo sa, že povinnosť verejných orgánov prijímať elektronické faktúry, ktoré spĺňajú požiadavky, bude hnacou silou tohto nárastu. Niektoré členské štáty zaznamenali 100 % mieru prijatia elektronického fakturovania v transakciách B2G, najmä tie, ktoré jeho používanie nariadili alebo už boli digitálne vyspelé.

Odhady uvedené v správe naznačujú, že digitalizácia a automatizácia procesu fakturácie prináša kvantifikovateľné výhody, s úsporami približne 5,28 EUR za každú vystavenú elektronickú faktúru a 8,4 EUR za každú prijatú elektronickú faktúru, na základe hodinových nákladov na pracovnú silu vo výške 46 EUR. Automatizácia celého purchase-to-pay order-to-cash purchase-to-pay navyše prináša ešte výraznejšie úspory.

Hoci v celej Európe došlo k výraznému nárastu využívania elektronickej fakturácie, správa konštatuje, že táto metóda sa ešte nestala prevládajúcou metódou fakturácie. Rast elektronického fakturovania a iných elektronických obchodných správ bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Napriek dosiahnutým úspechom na úrovni EÚ pretrvávajú výzvy. Správa konštatuje, že je zrejmé, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na podporu zavádzania elektronickej fakturácie v celom regióne. Okrem toho zostáva prioritou podpora interoperability, aby sa zabezpečilo, že výhody elektronickej fakturácie budú môcť byť plne realizované vo všetkých členských štátoch. Tieto výzvy poukazujú na pokračujúci proces digitálnej transformácie verejného obstarávania v rámci EÚ.

Všetky členské štáty implementovali smernicu do vnútroštátnych právnych predpisov, ale pokrok je nerovnomerný. 17 z 27 krajín EÚ zaviedlo povinnosť dodávateľov vystavovať elektronické faktúry verejnému sektoru, a to v plnom rozsahu v 13 krajinách a len čiastočne v štyroch krajinách.

Na podporu väčšej transparentnosti sú potrebné lepšie štatistiky. Krajiny EÚ nemajú povinnosť podávať správy o transakciách, podrobné informácie poskytlo len niekoľko vnútroštátnych orgánov a ešte menej na cezhraničnej úrovni.

EÚ pokračuje v implementácii a spoločný cieľ zostáva jasný: vytvoriť efektívnejšie, transparentnejšie a harmonizovanejšie prostredie verejného obstarávania. Pokrok dosiahnutý v rámci smernice je chvályhodný, ale ďalší postup si vyžaduje pokračujúce odhodlanie k inováciám a spolupráci s cieľom dosiahnuť široké zavedenie elektronickej fakturácie.

Správa zdôrazňuje, že nové technológie a širšia digitálna transformácia sú hnacou silou vývoja elektronických faktúr.

Tieto vývojové trendy zásadným spôsobom menia elektronickú fakturáciu, pričom EÚ a jej členské štáty musia pokračovať v spolupráci s cieľom vytvoriť optimálne podmienky pre vlády, podniky a inovátorov.